Tento guľomet sa vyrábal v Taliansku,bol to prvý taliansky masovo vyrábaný guľomet. Navrhnutý bol v roku 1908, a prijatý armádou bol v roku 1914.

Zbraň vážila 17 kg, a mala kaliber 6,5mm Carcano. Zásobovaný nebol ani z pásu, ani zo zásobníka, ale z násypky na 50 (neskôr 100) nábojov, v ktorej boli náboje usporiadané v 10 (neskôr 20) radách po 5 nábojov. Násypka bola po ľavej strane zbrane. Tento systém bol ale extrémne citlivý na znečistenie, a náboje museli byť navyše pri streľbe mazané, ale aj tak sa guľoemt stal štandardnou zbraňou Talianskej armády. Hlaveň bola chladená vodou v chladiacom plášti.

Kadencia zbrane bola nejakých 400-500 rán za minútu, a guľomet bol použiteľný zhruba na vzdialenosť 1,5 km. V praxi sa ale strieľalo 150-200 rán za minútu. Guľomet bol modifikovaný pre použitie v lietadlách, ale bol vystriedaný guľometmi Vickers a Lewis v roku 1917.

Aj keď sa jednalo o pomerne problematickú zbraň, používala sa až do konca 2. svetovej vojny.