Maxim vz. 1910 bol Ruský typ ťažkého guľometu, jedna z verzií guľometu Hirama Stavensa Maxima. Prvé ťažké guľomety kúpilo Cárske Rusko od ANgličanov v roku 1897. Na základe ich úspešného použitia za Rusko-japonskej vojny v rokoch 1904-1905 bola zakúpená licencia, zbraň bola vyrábaná v Tule ako model 1905. Neskôr bol guľomet zmodifikovaný, najväčšia zmena bola montáž vodného chladiča. Tento model dostal názov Maxim vz. 1910 a vyrábal sa od roku 1912. Používal sa od 1. svetovej vojny, cez Občiansku vojnu až do Druhej svetovej vojny. Avšak jeho použitie v 2. svetovej vojne sa už uskutočniť nemalo. V 30. rokoch totiž uznali guľomet za zastaralý, a hľadal sa jeho nástupca. Tým sa stal guľomet DS-39, a výroba Maximu skončila v roku 1939. Po vpáde Nemeckých vojsk ale výroba Maxima znovu začala, pretože DS-39 bol nespoľahlivý. Maxim sa tak vyrábal až do roku 1945. Jediná vojnová zmena bola zväčšenie otvoru na chladiči hlavne, ktorý sa mohol plniť aj snehom.

Maxim 1910 bol používaný vo vojnách prvej polovice 20. storočia. Pre svoju značnú hmotnosť sa používal ako ťažký guľomet pre zákopovú vojnu, ale na druhú stranu vďaka jeho kolieskam sa dal použiť aj pri útoku, a pri operáciách, keď dochádzalo k premiestňovaniu výzbroje.

Okrem ČA bol guľomet používaný aj jej spojencami, medzi nimi aj československou vojenskou jednotkou v ZSSR, po vojne bol guľomet vo výzbroji čs. armády, vo výzbroji armády Severnej Kórei a Číny, ako aj vo výzbroji armád rozvojových krajín, kde slúžili až do 80. rokov.