PPS je rodina Sovietskych 7,62 mm samopalov, ktoré sa vyrábali v dvoch variantách - PPS-42 a PPS-43. Navrhol ich A. I. Sudajev ako osobnú obrannú zbraň pre prieskumníkov, posádky vozidiel a personál.

PPS-42 bol reakciou na potreby armády, ktorá potrebovala kompaktnú, ľahkú a pritom účinnú zbraň, ktorá by sa dala vyrábať lacnejšie a rýchlejšie ako zavedený PPŠ-41. Nakoniec sa celá zbraň vyrábala z plechových výliskov, jediné sústružené diely boli záver a hlaveň, plastové boli len črienky rukoväte. Prototyp zbrane bol úspešne odskúšaný v roku 1942, Zbraň bola v tom roku zavedená do výzbroje ako PPS-42. Masová výroba začala v tom roku v obliehanom Leningrade, avšak do roku 1943, keď sa začal nahrádzať vylepšeným PPS-43 sa ich podarilo vyrobiť len okolo 45 000 kusov.

PPS-42 je plne automatická zbraň fungujúca na princípe spätného rázu, strieľajúca z otvoreného záveru. Používala štandardný Sovietsky pištoľový a samopalový náboj 7,62 x 25 Tokarev. Zbraň bola zásobovaná z 35 ranového zahnutého odnímateľného zásobníka, kktorý sa nedal zameniť s 35 alebo 71 ranovým zásobníkom samopalu PPŠ-41. Mieridlá boli pevné, s preklápacím cieľnikom na vzdialenosť 100 a 200 metrov. Ramenná opierka bola lisovaná kovová, sklopná.

Roku 1943 sa do výroby dostala varianta PPS-43, ktorá bola ešte zjednodušená, bola skrátená hlaveň aj sklopná ramenná opierka, mechanizmus uzamikania ramennej opierky vo vyklopenej/zaklopenej polohe bol zjednodušený, a poistka fungovala ako pri otvorenom, tak uzamknutom závere. Taktiež v mechanizme zbrane sa udiali niektoré zmeny. Táto verzia sa v armáde veľmi skoro rozšírila až tak, že bola skoro tak rozšírená ako PPŠ-41. Dalo by sa povedať, že samopal PPS bol aj obľúbenejší ako PPŠ-41 kvôli jeho nižšej hmotnosti, menšej veľkosti, spoľahlivejšiemu zásobníku, a celkovej jednoduchosti.

Mimo ZSSR sa samopal vyrábal v Poľsku (od roku 1948), a Čínskej ľudovej republike (Typ 54). Taktiež na báze samopalu vzniklo niekoľko ďaľších verzií. V Poľsku to bola tréningová verzia na náboj .22 LR, vo fínsku to bol 9 mm M/44, ktorý používal ako zásobník zo samopalu Carl Gustav, tak aj bubnový zásobník samopalu Suomi. V skorých 50. rokoch sa v Poľsk vytvorila verzia PPS wz. 1943/1952 s pevnou drevenou pažbou. V Západnom Nemecku sa ujal samopal DUX-53 a DUX-59, inak povedané okopírované PPS-43 v kalibri 9 mm Parabellum/Luger. Vietnamský K-50M mal taktiež viaceré znaky samopalu PPS-43. V Maďarsku sa vyrábala kombinácia PPS-43 a PPŠ-41, nazývaná M53, tá však úspešná nebola. Zbraň sa takisto rozšírila aj do Ázie a Afriky.