FG-42 bola automatická puška, vyrábaná v Nemecku v 2. svetovej vojne. Zbraň bola navrhnutá špeciálne na použitie u výsadkárov, ktorí potrebovali vhodnú zbraň po ich skúsenostiach na Kréte. Ako odpoveď bola vyvinutá práve FG-42. Mohla strieľať jednotlivé rany, aj dávky, a tým pádom z nej bola ľahká podporná zbraň. FG bola vyrábaná a rozšírená len v malom rozsahu. Jej vývoju a výrobe dal svoje požehnanie Hermann Göring osobne.

V čase bitky o Krétu boli výsadkári vyzbrojení len samopalmi, pištoľami a granátmi. Puška a guľomety boli zhadzované v osobitných kontajneroch. Po pristání na pevnej zemi ich Britskí a Greckí vojaci likvidovali jedného po druhom puškami z veľkej vzdialenosti. Po tejto skúsenosti Göring rozhodol, že jeho výsadkári budú vyzbrojení samonabíjacími puškami. Táto puška nesmela byť dlhšia ako 1 meter, nesmela by byť oveľa ťažšia ako Kar98K, mala strieľať poloautomaticky zo zatvoreného záveru, alebo automaticky z otvoreného záveru, náboj mal byť 7, 92 x 57 mm. Vzniklo niekoľko prototypov, pričom do sériovej výroby sa dostal model firmy Rheinmetall-Borsig. Vyrábať sa zbraň mala vo firme Krieghoff v Suhle a L. O. Dietrich v Altenburgu. Zbraň sa musela 2-krát modifikovať.

Zbraň savyrábala v malých sériách. Používala 10 alebo 20 ranové zásobníky, zásobníková šachta bola na ľavej strane zbrane. Hlaveň bola osadená úsťovou brzdou, ale ani tá veľmi nepomohla tomu, aby sa zo zbrane dali strieľať pohodlne a presne dávky. Podobné problémy mala aj Americká povojnová puška M-14.

Po vyrobení približne 2 000 kusov zbrane začala dochádzať mangánová oceľ na výrobu súčiastok zbrane. Po vyskúšaní zbrane si vojaci vyžiadali niektoré úpravy, napr. premiestnenie dvojnožky, zmena tvaru a sklonu pištoľovej rukoväte, zväčšenie lučíku, a namiesto kovovej pažby sa mala začať používať drevená.

Celkovo sa oboch modelov vyrobilo približbe 2500.