Samopaly Danuvia v kalibri 9x25 boli navhrnuté v Maďarsku konštruktérom Pálom Királym v neskorých 30. rokoch. Do výzbroje armády boli zavedené v roku 1939, a v používaní zostali po celú dobu vojny. V rozmedzí rokov 1939 - 1945 sa vyrobilo asi 8000 kusov zbrane.

Samopaly Danuvia sú veľké a mimoriadne robustné zbrane , ktoré majú skôr výzor karabíny ako samopalu. Ako vzor poslúžili zbrane Beretta 38/42, ale Maďarské zbrane používali silnejšie náboje 9mm Mauser export. Rovnako ako samopaly Beretta mohli aj zbrane Danuvia, teda ich užívateľia, zložiť zsobník vpred do výrezu v pažbe.

Samopal mal patentovaný záver z 2 dielov. Preraďovač režimu streľby mal 3 polohy - E (jednotlivé rany), S (plná dávka) a Z (zaistené). Napínacia páka záveru bola na prevej strane zbrane.

Mieridlá zbrane boli tvorené cieľnikom puškového typu nad vyhadzovacím okienkom, a muškou na pilóne na konci hlavne.

Originálna Danuvia bola Danuvia typ 39M. V roku 1943 bol samopal rekonštruovaný na typ 43M. Táto verzia mala skrátenú hlaveň. Mala skladaciu kovovú ramennú opierku a drevené predpažbie s pištoľovou rukoväťou. Danuvia 39M bola pažbená kompletne v dreve.