Tieto ťažké guľomety boli veľmi vydarenou konštrukciou. Oficiálne označenie Československej armády bolo "7,92 mm guľomet vz. 35 alrbo 37". Ich konštruktérom bol Václav Holek, konštruktér guľometu ZB-26. .

Holek začal v roku 1928 pracovať na konštrukciách veľkorážnych guľometov , a súčasne aj na konštrukcii nového, vzduchom chladeného ťažkého guľometu na náboj 7,92 mm Mauser. Prvé modely sa objavili v roku 1930 a ešte noboli príliš úspešné. ZB-50 vyzeral ako neskorší ZB-53, ale mal problémy s chladením hlavne, kadenciou aj presnosťou streľby, jeho pohyblivé časti boli príliš ťažké. ZB-51 mal vodné chladenie s komplikovaným vodným obehom, ZB-52 mal vzdušné chladenie s rovnakým princípom ako ľahký guľomet ZGB 33. Jeho ďaľším vývojom vznikol ZB-53, ktorý armáda preznačila na ťažký guľomet ZB vz. 35. Jeho ďalšou modernizáciou vznikol guľomet ZB vz. 37.  

Guľomet využíval tlak plynov pri výstrele. Hlaveň bola na ňom ľahko vymeniteľná a rebrovaná. Zbraň mala dvojitú kadenciu, a to 550 rán za minútu proti pechote, a 750 rán za minútu proti lietadlám. Guľomet nemal naťahovaciu páku, strelec pri nabíjaní posunul obidve rukoväte dopredu, až zachytili záver. Ich vrátením späť záver natiahol. Na pravej strane zbrane boli boli drážky na uchytenie ramennej opierky a protilietadlový cieľnik, na ľavej strane boli podobné drážky na uchytenie ďalekohľadu pre použitei zbrane v obrnených vozidlách alebo opevneniach.

Guľoemt mohol strieľať jednotlivo alebo plnou dávkou. Celková dĺžka zbrane so 733 mm dlhou hlavňou bola 1095mm. Hmotnosť sa ohybovala medzi 18, 88 a 22, 05 kg, záležalo od váhy hlavne a toho či bolo na guľomete nasadené príslušenstvo alebo nie.

Jednalo sa o veľmi kvalitné zbrane, ktoré ochotne prijala do výzbroje aj Nemecká armáda, a týmito guľometmi boli vyzbrojené primárne jednotky Waffen SS. Po vojne sa zúčastnili viacerých menších konfliktov, ale aj väčších, napr. vojna v Kórei, alebo vo Vietname.