Maschinengewehr Patent Schwarzlose M.07/12, bol stredný guľomet, ktorý bol štandardnou výzbrojou Rakúsko-uhorských guľoetných jedotiek v 1. svetovej vojne.

Bola to vodou chladená zbraň, zásobovaná pásom, navrhnutá Nemcom menom Andreas Wilhelm Schwarzlose. Obvykle bol montovaný na trojnožku, a podobal sa napr. guľometom Vickers aleko Nemeckým MG.08. Schwarzlose bol ale jednoduchší, mal neobvyklý systém spätného rázu. Kadencia zbrane bola asi 400 rán za minútu, ale neskoršie modely mali kadenciu vyššiu, asi okolo 580 rán za minútu. Boli to robustné a spoľahlivé zbrane, ktoré sa osvedčili v úlohe podpornej zbrane pechoty, aj keď náboje museli byť počas streľby mazané, v iných úlohách, napr. námornej alebo leteckej sa už tak neosvedčil.

Po vojne sa guľomet dostal do výzbroje Rakúska, Nemecka, Maďarska, Poľska, Talianska, Holandska, Švédska, Grécka, niekde v menšom, niekde vo väčšom množstve. Ale čo je pre nás najdôležitejšie, bol zavedený aj do výzbroje Československa.

Po vojne armáda zdedila väčší počet guľometov Schwarzlose. Mali kaliber 8 mm, a bohužiaľ museli mať mazané náboje.

V roku 1918 zaviedla armáda náboje kalibru 7,92x57mm, takže ako pušky, tak guľomety museli mať tento kaliber. A tak armáda vypísala súťaž o to, kto prerobí guľomety na nový kaliber. Vyhrala zbrojovka Janeček. Prerobené guľomety mali oznaženie vz. 7/24, guľomety vyrábané priamo v kalibri 7,92x57 mali označenie vz. 24.

Tieto zbrane sa používali nielen ako podporné zbrane pechoty, ale aj ako výzbroj obrnených vlakov, a aj niektorých vozidiel, menovite obrnených áut a skorýých typov tankov. Tieto úlohy zastal dobre, napriek tomu že sa na tieto úlohy nehodil, lebo po prestrelení chladiaceho obalu hlavne zbraň nebola schopná streľby dlhými dávkami, a používala krehké a na vlhkosť a chlad citlivé látkové pásy.

Guľomety boli vo výzbroji nahradené oveľa lepšími guľometmi ZB-53.