Pištoľ vz. 24 síce mala dobré vlastnosti pri streľbe, ale jej konštrukcia začínala byť zastaralá, a výroba drahá. V polovici 30. rokov bolo jasné, že budúcnosť patrí zbraniam s iným ako jednočinným mechanizmom.

V polovici 30. rokov uzrela svetlo sveta zbraň, ktorá niektorými svojími vlastnosťami poriadne predbehla dobu. Zkonštruoval ju František Myška, a pretože prototypy boli v roku 1937 hotové, dostala zbraň označenie ČZ vzor 37.

Armáda zaviedla zbraň do výzbroje 30. 4. 1938 pod označením "pistole vz. 38", ale do 15. 3. 1939 neprevzala ani jeden kus. Zbraň sa vyrábala v ČZ Strakonice od augusta 1939 do začiatku roku 1940. Celkovo sa vyrobilo 42 000 kusov, z toho 41 000 prevzalo OKH (Nemecké Vrchné veliteľstvo pozemných síl). Nemci zbraň zaviedli ako P 39 (t). Zostávajúcich 1000 kusov kúpila RAD - Ríšska pracovná služba. Obvykle sa uvádza, že pištole vz. 38 dostávali príslušníci Luftwaffe.

Zbraň používala rovnaký náboj, ako pištoľ vz. 24, teda 9 mm Browning krátky (ČS náboj vz. 22). Konštrukcia zbrane vynikala jednoduchosťou, spoľahlivosťou a hlavne nádherne nenáročnou obsluhou. Pri rozborke sa zbraň rozkladala iba na 3(!) diely. Spúšťový mechanizmus je iba dvojčinný, teda DAO. Zbraň mala jednoradový zásobník s kapacitou 9 nábojov 9mm Browning krátky/ náboj vz. 22.